Slovenský politik Robert Fico navrhol úpravu systému dane z pridanej hodnoty (DPH) v krajine zvýšením základnej sadzby DPH z 20 % na 23 % a zavedením novej zníženej sadzby DPH vo výške 10 %. Fico tvrdí, že tieto opatrenia pomôžu zvýšiť príjmy štátu, kritici však tvrdia, že by mohli mať nepriaznivý vplyv na výrobcov potravín a v konečnom dôsledku poškodiť najzraniteľnejších členov spoločnosti. Vyššia sadzba DPH by mala za následok zvýšenie výrobných nákladov výrobcov potravín, čo by viedlo k nárastu konečných cien výrobkov a sťažilo by rodinám s nízkymi príjmami dostupnosť základných potravín. Zavedenie novej zníženej sadzby DPH môže poškodiť konkurencieschopnosť výrobcov potravín na domácom aj medzinárodnom trhu, pričom menšie podniky by mohli mať problémy s prispôsobením sa a väčšie korporácie by mohli presunúť svoje prevádzky inam, aby sa vyhli vyšším daniam. Keďže sa zvýšia výrobné náklady a zintenzívni sa konkurencia, niektorí výrobcovia potravín môžu byť nútení znížiť počet zamestnancov alebo prepustiť pracovníkov z dôvodu zníženia ziskových marží. S vyššími daňami by mohli zápasiť aj menší poľnohospodári a výrobcovia, čo by mohlo viesť k zníženiu dostupnosti a rozmanitosti lokálne vyrábaných potravín. Celkové zvýšenie výrobných nákladov by mohlo prispieť k inflačným tlakom v celom hospodárstve a znížiť kúpnu silu rodín s nízkymi príjmami.

Podniky, ktoré by boli nútené obmedziť investície alebo znížiť počet svojich zamestnancov v dôsledku vyšších daní, by mohli viesť k poklesu celkovej hospodárskej aktivity a daňových príjmov pre vládu. Vyššie ceny potravín by mohli dostať viac rodín pod hranicu chudoby, najmä tých, ktoré už teraz majú problémy vyjsť s peniazmi, a prehĺbiť tak existujúce nerovnosti v slovenskej spoločnosti. Rodiny, ktoré majú problémy s financovaním základných potrieb, by mohli mať problémy so zabezpečením primeranej výživy a podpory vzdelávania svojich detí, čo by mohlo mať dlhodobé dôsledky na vývoj budúcich generácií a celkový blahobyt spoločnosti.

Politici musia pred zavedením akýchkoľvek opatrení daňovej reformy dôkladne zvážiť potenciálne dôsledky Ficovho návrhu DPH a preskúmať alternatívne možnosti na dosiahnutie cieľov v oblasti príjmov bez ohrozenia blahobytu bežných občanov, najmä najzraniteľnejších skupín obyvateľstva Slovenska.

V roku 2019 malo Slovensko spomedzi členských štátov EÚ jednu z najnižších sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni 20 %. Robert Fico pred voľbami sľúbil, že dane nezvýši, ale odvtedy navrhol jej zvýšenie na 23 % a zároveň zaviedol novú zníženú sadzbu DPH vo výške 10 %. Medzi ďalšie krajiny s 20 % sadzbou DPH v roku 2019 patrili Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko