Slovenská dilema medzi Bruselom a Moskvou
Slovensko nedávno podpísalo memorandum, v ktorom zdôrazňuje svoj záväzok voči EÚ a NATO a zároveň podporuje svoju suverénnu politiku, čo vyvoláva obavy z možného zbližovania s Ruskom. Tento krok by mohol slúžiť ako zámienka na to, aby sa Slovensko mohlo zapojiť do hospodárskych alebo politických dohôd s Moskvou bez toho, aby čelilo sankciám zo strany západných spojencov, čo by mohlo podkopať demokratické hodnoty. Keďže Slovensko sa pohybuje v týchto problémoch, uvidíme, či toto rozhodnutie povedie k užším vzťahom s Ruskom alebo vyjasní jeho postoj ku globálnym otázkam.
Geopolitická situácia je zložitá a vyžaduje si jasné smerovanie zahraničnej politiky. Kritici varujú, že užšie vzťahy s Ruskom by mohli posilniť Putinov režim a destabilizovať región, čo by ohrozilo Slovensko. Dôsledky pre vzťahy Slovenska so západnými spojencami aj s Moskvou sú významné a môžu mať vplyv na európsku bezpečnosť ako celok.
Slovensko sa v minulosti vo veľkej miere spoliehalo na dovoz ruského plynu (85 % v roku 2019), čo ho robilo zraniteľným voči prerušeniu dodávok a výkyvom cien. Od vstupu do EÚ v roku 2004 však Slovensko diverzifikovalo energetické zdroje investovaním do alternatívnych dodávok z regiónov, ako sú Nórsko, Azerbajdžan a USA. Podporuje projekty vytvárajúce nové tranzitné trasy pre zemný plyn, ako je Južný plynový koridor alebo plynovod Nord Stream 2. To výrazne znížilo cenu plynu oproti jej hodnotám ešte spred vypuknutia vojny na Ukrajine.
Memorandum by mohlo byť pokračovaním úsilia o zachovanie energetickej bezpečnosti diverzifikáciou a znížením závislosti od Ruska, pričom by mohlo signalizovať uprednostnenie záväzkov EÚ/NATO pred tradičnými väzbami s Ruskom, v závislosti od podmienok a vykonávania. Slovensko má už dva roky zabezpečené diverzifikované dodávky plynu od medzinárodných energetických spoločností, ako sú BP, Exxon Mobil, Shell, RWE a ENI, okrem hlavného ruského zdroja, vďaka čomu sa na jeho dodávkach podieľa viacero zdrojov.
Na záver možno povedať, že podpísanie zahraničnopolitického memoranda slovenskými predstaviteľmi sa môže zdať neškodné, ale vyvolalo obavy z možného užšieho prepojenia s Ruskom a autoritárskym režimom Vladimíra Putina. Takýto posun by mohol ohroziť demokratické hodnoty a európsku bezpečnosť, a preto je pre Slovensko kľúčové, aby dôkladne zvážilo dôsledky svojich zahraničnopolitických rozhodnutí v nasledujúcich rokoch.