Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v nedávnych regionálnych voľbách výrazne presadila, najmä vo východnom Nemecku, čo vyvoláva obavy z jej možného vplyvu na celoštátnu aj európsku politiku. AfD, ktorá bola založená v roku 2013 a spočiatku sa zameriavala na euroskepticizmus, rozšírila svoju platformu o odpor voči multikulturalizmu a podporu znovuzjednotenia Nemecka. Protiimigračný postoj strany a kritika Európskej únie našli odozvu u mnohých občanov, ktorí sa cítia rozčarovaní z mainstreamových strán a nespokojní so súčasnou imigračnou politikou.

Nedávne víťazstvo AfD v Durínsku potvrdzuje trend rastúcej podpory nacionalistov vo východnom Nemecku, ktorý je spôsobený hospodárskou a sociálnou nespokojnosťou. Proruský postoj strany a úspech v tradičných baštách kresťanskej demokracie signalizujú širšie dôsledky pre Európu, keďže Nemecko zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní politiky EÚ.

Pred nadchádzajúcimi voľbami získava na sile aj rakúska krajne pravicová Strana slobody (FPÖ), ktorá odráža vzostup AfD a poukazuje na potenciál krajne pravicových hnutí získať vplyv napriek ich rozdeľujúcim ideológiám.

Keďže Nemecko sa pripravuje na celoštátne voľby, rastúca podpora AfD by mohla zmeniť jeho politické prostredie, čo by malo významné dôsledky pre otázky, ako je integrácia EÚ, prisťahovalectvo a zahraničná politika, najmä pokiaľ ide o Rusko. Utečenecká kríza v Európe prispela k vzostupu nacionalistických strán, ako je AfD, tým, že podnietila obavy z prisťahovalectva, bezpečnosti a kultúrnej identity. Tieto strany využili tieto nálady tým, že z protiimigračnej politiky a kontroly hraníc urobili ústredné princípy svojej platformy.