Zákon o umelej inteligencii zakazuje neobmedzené sledovanie biometrických údajov, ale povoľuje ho v prísnych medziach. Zdá sa však, že navrhovaný kamerový systém minimálne za 60 miliónov EUR s umelou inteligenciou tieto obmedzenia porušuje, čo kritikov podnecuje k tvrdeniu, že vláda využíva bezpečnostné hrozby ako zámienku na zhromažďovanie a uchovávanie obrovského množstva osobných údajov bez náležitého odôvodnenia alebo súhlasu občanov.

Zneužívanie biometrických údajov nie je na Slovensku ojedinelé; s podobnými problémami sa stretli aj iné krajiny a svoje plány zrušili z dôvodu obáv o ochranu súkromia a nedostatočnej účinnosti. Čínu, ktorá je známa svojím rozsiahlym sledovacím štátom, navštívil premiér Robert Fico, čo vyvolalo podozrenie z možnej tajnej dohody medzi týmito dvoma vládami pri zavádzaní tohto systému.

Utajenie výberového konania tieto obavy ešte viac podnecuje, keďže naznačuje uprednostňovanie vopred vybraných dodávateľov s väzbami na vládu. Tento nedostatok transparentnosti a zodpovednosti len prispieva k rastúcej nedôvere občanov, pokiaľ ide o zámery, ktoré sa skrývajú za týmto navrhovaným kamerovým systémom.

Plán Slovenskej republiky inštalovať biometrické sledovacie systémy v školách je jasným porušením zákonov o ochrane súkromia a vyvoláva vážne obavy zo zneužitia biometrických údajov vládou. Je veľmi dôležité, aby občania zostali ostražití a požadovali od svojej vlády transparentnosť s cieľom chrániť svoje základné práva na súkromie a osobnú autonómiu. Ako tieto kamery vyriešia bombové vyhrážky e-mailami z ktorých je podozrivé Rusko nie je známe.

Pokiaľ ide o zákon o umelej inteligencii na Slovensku, ten v súčasnosti zakazuje neobmedzený biometrický dohľad a umožňuje takýto dohľad len vo veľmi prísnych medziach. V súčasnosti prebiehajú diskusie o ďalšom obmedzení používania biometrických údajov v aplikáciách umelej inteligencie s cieľom poskytnúť ešte viac záruk proti zneužitiu. Potenciálne zmeny a doplnenia zahŕňajú prísnejší dohľad a transparentnosť pri zavádzaní biometrických sledovacích systémov, ako aj jasný právny rámec pre používanie umelej inteligencie v kontexte presadzovania práva a národnej bezpečnosti. Hoci zatiaľ neboli prijaté žiadne definitívne rozhodnutia, tieto diskusie poukazujú na prebiehajúce úsilie o riešenie obáv súvisiacich s používaním biometrických údajov v aplikáciách umelej inteligencie, pričom sa zabezpečí rovnováha medzi potrebami bezpečnosti a právami na súkromie jednotlivcov.