Slovenská vláda prijala opatrenia zamerané na stabilizáciu dôchodkového systému, vrátane pravidelného zvyšovania veku odchodu do dôchodku približne o dva mesiace každý rok, jeho prípadného stanovenia podľa priemernej dĺžky života a podpory občanov, aby si na dôchodok sporili prostredníctvom súkromných dôchodkov alebo optimalizácie investičných stratégií. Tieto zmeny by mohli mať významný vplyv na financie, zdravie, rodinný život, sociálne zabezpečenie a celú spoločnosť.

S predlžovaním veku odchodu do dôchodku môžu mať jednotlivci problémy s akumuláciou dostatočných prostriedkov na udržanie požadovanej životnej úrovne po odchode do dôchodku, čo môže viesť k väčšej závislosti od štátnych dávok alebo k nútenému obmedzeniu výdavkov počas dôchodku. Dlhší pracovný život môže mať aj nepriaznivé účinky na zdravie a pohodu jednotlivca vrátane vyššej úrovne stresu, únavy, zvýšeného rizika pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, ageizmu na pracovisku, zníženej spokojnosti s prácou a problémov s duševným zdravím.

Vplyv na rodinný život zahŕňa menej času, ktorý môžu rodičia tráviť so svojimi vnúčatami alebo podporovať svoje dospelé deti počas náročných životných udalostí, čo vedie ku generačnej priepasti, keď sa mladšie generácie cítia odpojené od starších v dôsledku obmedzenej interakcie a spoločných skúseností. Okrem toho, keďže viac ľudí odchádza do dôchodku neskôr, do systémov sociálneho zabezpečenia bude v danom čase prispievať menej pracovníkov, čo môže spôsobiť zaťaženie verejných zdrojov a mať za následok zníženie dávok pre budúcich dôchodcov alebo zvýšenie daní pre občanov v produktívnom veku.

Sociálna izolácia by mohla byť dôsledkom starnutia populácie, ak sa starší jednotlivci nebudú môcť zúčastňovať na podujatiach a aktivitách v komunite z dôvodu fyzických obmedzení alebo zníženej mobility, čo povedie k zvýšeným nákladom na zdravotnú starostlivosť pre štát a k zníženiu celkovej spokojnosti a životnej úrovne dotknutých občanov. Okrem toho môže väčší počet starších ľudí vytvárať tlak na existujúce zdravotnícke zariadenia a služby, čo môže viesť k nedostatku a nedostatočnej starostlivosti.

Aby sa minimalizovali potenciálne škody na blahobyte občanov, musia tvorcovia politík zvážiť alternatívne riešenia, ktoré riešia udržateľnosť dôchodkového systému, a zároveň zohľadniť rôzne faktory, ako je zvýšenie príspevkov a daní, optimalizácia investičných stratégií, podpora súkromných dôchodkov, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, reforma systémov sociálneho zabezpečenia, posilnenie hospodárskeho rastu a podpora zdravého životného štýlu.

Jednotlivci by tiež mali podniknúť proaktívne kroky pri plánovaní svojej finančnej budúcnosti tým, že vyhľadajú profesionálne poradenstvo o investičných stratégiách a sporiacich návykoch, aby sa lepšie pripravili na výzvy, ktoré prináša čoraz neistejšia situácia v oblasti dôchodkového zabezpečenia.