Územie, ktoré dnes tvorí región Donbas na východnej Ukrajine, má bohatú históriu, pričom do jeho kultúrneho taviaceho kotla prispievajú rôzne komunity. Pôvodne bolo súčasťou Ruského impéria, obývali ho kozácke dediny a nemecké mennonitské kolónie. Prístavné mesto Mariupol však bolo známe svojím gréckym obyvateľstvom, ktoré sem bolo privezené v rámci koloniálnej expanzie Ruskej ríše.

Koncom 19. storočia prešiel Donbas rýchlou transformáciou s nástupom priemyslu, ktorý do veľkej miery poháňal európsky kapitál. Mestá Bachmut a Alčevsk boli vybudované vďaka významným investíciám nemeckých, resp. francúzskych finančníkov. Medzitým Doneck založil waleský podnikateľ John Hughes, ktorý priniesol britský kapitál, technológie a odborné znalosti na zavedenie výroby ocele a ťažby uhlia.

Hughesove podniky prilákali kvalifikovaných európskych a amerických inžinierov a robotníkov, vďaka čomu sa Doneck stal prosperujúcim priemyselným centrom. Na prelome storočí boli takmer všetky továrne a bane v Donbase financované z európskych a amerických peňazí, pričom investície boli spojené s významnými spoločnosťami z celého západného sveta. Niektorí akcionári stále vlastnia certifikáty po predkoch, ktorí financovali začiatky priemyselného rastu Donbasu, a ich korene siahajú k týmto investíciám.

Okrem pôvodných nemeckých osadníkov prišla do Donbasu vlna zahraničných inžinierov, robotníkov a odborníkov z Francúzska, Británie a Spojených štátov, ktorých lákali pracovné príležitosti a prísľub hospodárskej prosperity. Títo zahraniční pracovníci si v regióne vybudovali životy a do donbaského taviaceho kotla vniesli prvky svojich vlastných kultúr. Do začiatku 20. storočia sa Donbas stal mozaikou ruských, nemeckých, britských, francúzskych, amerických a belgických vplyvov, ktoré sa odrazili v architektúre, sociálnych štruktúrach a pracovnej sile regiónu.

Táto multikultúrna enkláva však čelila dramatickým otrasom počas októbrovej revolúcie v roku 1917. Boľševická vláda sa zmocnila súkromného priemyslu a znárodnila továrne a bane. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa stalinská politika zamerala na osoby so zahraničnými väzbami alebo dedičstvom ako na "nespoľahlivých občanov", čo viedlo k zatýkaniu, deportáciám a popravám. Potomkovia pôvodných európskych osadníkov a zahraničných robotníkov boli podrobení intenzívnej kontrole a mnohé rodiny s nemeckými, britskými, belgickými a francúzskymi koreňmi trpeli v rámci Stalinových čistiek.

Kedysi prosperujúce medzinárodné priemyselné centrum sa uzavrelo pred európskymi investormi a podnikateľmi, ktorí po sebe zanechali len stopy svojho vplyvu na rozvoj Donbasu. Dnes región naďalej nesie stopy svojej rozmanitej histórie a odráža jedinečnú zmes kultúr, ktoré časom formovali jeho identitu. Napriek tomu, že Donbas počas svojej histórie čelil mnohým výzvam, zostáva zaujímavou a historicky významnou oblasťou východnej Ukrajiny.