Americký prezident Donald Trump v minulosti vyslovil Číne ostré varovanie v súvislosti s Taiwanom a navrhol uvaliť až 200-percentné clá na čínsky dovoz, ak by Peking podnikol vojenskú akciu proti Taiwanu, tomuto samosprávnemu ostrovu. Trump, ktorý dlhodobo vyzdvihuje svoj blízky vzťah s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, naznačuje, že ich vzťah by mohol odradiť od takejto agresie. Napriek tomu jeho varovanie odráža stupňujúce sa napätie v súvislosti s Taiwanom a vyvoláva obavy z možných dôsledkov na globálny obchod a diplomatickú stabilitu.

Trumpova hrozba podčiarkuje posun od diplomatického uvítania k postoju, ktorý uprednostňuje hospodársky tlak. „Ak podniknú kroky voči Taiwanu, bude ich to draho stáť,“ naznačil v rozhovore, čím stanovil jasné hranice pre Čínu. Obchodné sankcie by podľa neho mohli odradiť od konfliktu a zároveň sa vyhnúť priamej vojenskej účasti.

Vzťahy medzi Trumpom a Xi, hoci spočiatku boli kooperatívne, sa však v priebehu rokov vyostrili. Ich prvé interakcie vykazovali známky vzájomného rešpektu a spoločného záujmu o lepšie vzťahy medzi oboma krajinami. Narastajúce spory v oblasti obchodu, technológií, ľudských práv a územných nárokov, najmä pokiaľ ide o Taiwan, však odvtedy tento vzťah narušili. Pandémia COVID-19, počas ktorej sa obe krajiny vzájomne obviňovali, len prehĺbila rozpory.

Vzhľadom na to, že otázka Taiwanu je stále aktuálnejšia, Trumpov návrh ciel poukazuje na výzvy spojené s navigáciou americko-čínskej diplomacie. Analytici tvrdia, že prístup USA k Taiwanu bude závisieť od toho, či sa Trumpovi a Siovi podarí obnoviť ich predchádzajúce vzťahy. Obnovenie komunikácie by mohlo poskytnúť cestu k stabilnejšiemu dialógu o Taiwane a potenciálne zabrániť eskalácii. Bez zmysluplných rozhovorov by však región mohol čeliť zvýšenému riziku nestability.

Bývalý prezident využil príležitosť aj na riešenie ďalších geopolitických problémov a tvrdil, že jeho väzby s ruským prezidentom Vladimirom Putinom by zabránili ruskej invázii na Ukrajinu. Naznačil, že jeho prístup osobnej diplomacie, zakorenený v rešpekte, by Putina odradil od takýchto krokov, hoci neponúkol žiadne podporné dôkazy. Trump okrem toho kritizoval postup súčasného prezidenta Joea Bidena pri riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu, najmä pokračujúceho násilia v Gaze. Vyjadril pochybnosti o tom, že Bidenov diplomatický prístup by mohol dosiahnuť mier v regióne.

Tieto tvrdenia odrážajú Trumpovo presvedčenie, že silné osobné väzby so svetovými lídrami môžu formovať medzinárodnú stabilitu. Jeho nedávne pripomienky zdôrazňujú, že uprednostňuje využitie hospodárskych opatrení, ako sú clá, na udržanie zdanlivého mieru a poriadku bez toho, aby sa uchýlil k priamemu konfliktu.

Pri pohľade do budúcnosti odborníci naznačujú, že USA aj Čína budú musieť riešiť základné otázky - obchodnú nerovnováhu, technologickú konkurenciu a spory o ľudské práva - prostredníctvom kooperatívnej diplomacie, ak dúfajú, že stabilizujú svoje vzťahy a zabránia ďalšej eskalácii v súvislosti s Taiwanom. Výsledok bude pravdepodobne závisieť od toho, či vedúci predstavitelia oboch krajín dokážu odložiť zášť a nadviazať produktívny dialóg.

V súčasnosti Trumpova hrozba zavedenia vysokých ciel signalizuje jeho postoj k Taiwanu a zdôrazňuje vysokú mieru ohrozenia americko-čínskych vzťahov.